V hlavnej úlohe horčica

Máme pred sebou popoludnia a večery ako stvorené na grilovanie pestrej palety letných jedál a delikates. Ak aj vám dochádzajú nápady, ako domácu grilovačku posunúť na vyšší level, prinášame vám ako inšpiráciu obľúbenú prísadu, ktorá dodá šmrnc každému mäsu, šalátu či dipu. Dokonalú chuť ňou môžete vyčarovať dokonca aj polievke. S jej výraznou chuťou sme sa stretli už azda všetci, poznáme dokonca viacero druhov. Reč je o horčici, ktorej nezameniteľná chuť vzniká kombináciou horčičných semienok, vody, cukru a octu. Veríme, že vďaka nám sa dozviete, čo ste o nej doteraz možno nevedeli – napríklad to, že horčica je najrozšírenejším dochucovadlom na celom svete.

Jej história siaha až do roku 1850, keď archeológovia odhalili v údolí rieky Indusu vykopávky s rastlinami horčice, čo nasvedčuje tomu, že v tomto období už civilizácia plodinu poznala. Prvým národom, ktorý začal horčicu využívať ako korenie, boli pravdepodobne starí Rimania. Tí zmiešavali semienka horčice s nekvaseným muštom z hrozna, čím získavali horčičný mušt. Prvé zmienky o horčici ako prísade v kuchyni nachádzame v kuchárskej knihe napísanej koncom štvrtého storočia. Bola zmesou horčičných semienok, rasce, čierneho korenia, kôpru, zeleru, cibule, oregana, medu, octu, rybej omáčky a oleja. Táto zmes rôznorodých chutí sa vtedy používala ako glazúra na pečené mäso.

Pasta z horčice, ale aj samotné semienka sa však rýchlo preslávili po celom svete. Dnes je horčica obľúbená nielen u nás, ale aj v Česku, Poľsku, Rakúsku či Francúzsku, hojne je používaná aj v indickej kuchyni. Okrem týchto krajín ju nájdeme aj v kuchyniach ďalších ázijských či afrických krajín. Horčica nachádza uplatnenie v teplej a aj studenej kuchyni. Taký hotdog by bez nej určite nebol autentický a svoje neodmysliteľné miesto má aj pri dobrej grilovačke.

Ak ide o grilovanie, môžeme horčicu využiť nielen pri marinovaní mäsa, ale aj cukety či inej zeleniny, ktorá získa pridaním kvalitnej jemnej horčice skvelú chuť. V Belgicku sa z horčice pripravuje dokonca aj polievka, do ktorej sa okrem horčice pridáva aj smotana, cesnak, petržlen a kúsky slaniny. 

Aké druhy poznáme?

Počas dlhých stáročí, teda odkedy sa horčičné semienka zbierajú na poliach v rôznych krajinách sveta, vzniklo mnoho druhov a variantov horčice. Predstavujeme vám najznámejšie typy horčice, ktoré sa konzumujú po celom svete.

Na prvej priečke v rebríčku obľúbenosti sa u nás dlhodobo udržiava plnotučná horčica, ktorá má jemnú plnú chuť. Priemerná ročná spotreba tejto horčice, ktorá získava žltú farbu pridaním kurkumy, sa u nás pohybuje na úrovni 1 kilogramu na obyvateľa.

Tesne za plnotučnou horčicou n nasleduje kremžská. Tá sa k nám dostala z rakúskeho mesta Krems (Kremža) a na rozdiel od plnotučnej horčice, vyrábanej výlučne z bielych semien, sa v nej miešajú biele a čierne horčičné semená. Chuťovo je sladšia než plnotučná, obsahuje však kúsky nahrubo mletých čiernych semien. Zaujímavosťou je, že pravá kremžská horčica sa nezjemňuje octom, ale vínom.

Ak hľadáte výraznú až pikantnú chuť, siahnite po francúzskej dijonskej horčici, ktorá sa po stáročia takmer vôbec nezmenila. Pôvodne sa na jej výrobu využíval mušt z mladého hrozna, ktorý je dnes častejšie nahrádzaný vyzretým francúzskym bielym vínom. V mieste, kde dijonská horčica vznikla, by sme ju dnes hľadali márne. Posledná továreň na výrobu tejto sýtožltej horčice v Dijone bola zatvorená v roku 2009. Výroba bola následne premiestnená do priľahlých miest a obcí, kde je možné vidieť remeselnú výrobu tohto druhu horčice dodnes.

Okrem týchto klasických druhov horčice nájdete v našej ponuke aj menej známe ochutené horčice, ako je napríklad feferónová, pikantná či medová horčica, ktorej chuť si zamilujete na prvé ochutnanie.

V horčici nájdete zdraviu prospešné vitamíny C, A, K, vitamíny skupiny B či minerály, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé fungovanie organizmu. S konzumáciou horčice by to však nemali preháňať ľudia s ochoreniami srdca, má totiž vysoký obsah sodíka, ktorý môže pri nadmernom množstve zvyšovať riziko srdcovocievnych ochorení. V jednej polievkovej lyžici horčice nájdete zhruba 21 miligramov draslíka, okrem toho sa v nej nachádza aj fosfor, vápnik či horčík. A jedna zaujímavosť na záver – z jedného kilogramu horčičných semienok je vyrobených až šesť kilogramov horčice, ako ju poznáme z regálov.

Ak sme vám spravili chuť na túto pochúťku, zájdite ešte dnes do našich supermarketov, kde nájdete všetky spomínané druhy horčice. A dajte nám vedieť, pri akom jedle (alebo v akom jedle) u vás horčica nesmie chýbať.