Plytvanie potravinami

Priemerný Slovák vyhodí denne pol kila potravín

Zdá sa vám to veľa? Štatistiky ale neklamú. A Slováci v tom nie sú sami. Štatistici spočítali, že jeden obyvateľ Európskej únie vyhodí priemerne 174 kg potravín za rok. A zarátané sú do toho aj deti.

Najviac plytváme priamo v domácnosti, kde sa mnoho potravín pokazí. Už pri ich nákupe totiž nedokážeme zvážiť, či všetko, čo vložíme do košíka aj zjeme. Na druhej strane sa plytvá aj vo výrobe či priamo v obchode.

Možno ako prvé by sme si mali uvedomiť nápisy na tovaroch. Minimálna trvanlivosť a spotrebujte do... nie je to isté. V prvom prípade to znamená, že jedlo po minimálnej trvanlivosti môže byť úplne v poriadku. Termín spotrebujte do hovorí, že jedlo nemusí byť po uvedenom dátume zdravotne bezchybné.

Ďalším problémom je, že väčšinou uvaríme doma viac, ako dokážeme zjesť. Väčšinou to má na svedomí chuť na dané jedlo. V mnohých rodinách sa napríklad zohrievané jedlo jednoducho neje a čo zostane ľudia vyhodia do smeti. Možno by práve v takýchto prípadoch pomohlo mať v blízkosti chovné prasiatko alebo sliepky, tak ako to bolo kedysi.

S jedlom sa plytvá aj v školských jedálňach či reštauráciách. Kedysi priamo chovatelia chodili po skončení podávania obedov do stravovacích zariadení, kde si zvyšky z obeda nosili v nádobách domov a kŕmili nimi zvieratá.

Vrcholom plytvania je aj to, že väčšina obchodov nepredáva pokrivené ovocie alebo zeleninu. Niektoré obchodné reťazce už pristúpili na to, že aj takto vypestované plody ponúkajú na pultoch s trochu nižšou cenou. Neštandardný tvar predsa nie je na škodu. Ale doba káže, že za svoje peniaze chceme len stopercentnú kvalitu.

Pomocou pre obchodníkov sú potravinové banky. Do nich obchodníci dodávajú nepredané potraviny, ktoré by skončili v odpade. Peniaze síce za ne nedostanú, ale pomôžu ľuďom, ktorí sú sociálne slabší.

Plytvaním s potravinami sa zaoberajú výskumníci. Tí vo svojich štúdiách potvrdili, že najviac jedla vyhadzujú ľudia, ktorí sa stravujú zdravo. Majú totiž tendenciu denno-denne nakupovať čerstvý tovar, ktorý sa však rýchlo pokazí a potom skončí v koši. Viac potravín tiež vyhadzujú mladí ľudia. Starší si jedlo vážia viac a dokážu aj zo zvyšných potravín vyčarovať chutné jedlo.

Vedeli ste napríklad, že oschnutý chlieb či staré pečivo sa dá ešte veľmi dobre využiť. Z chleba sa dajú urobiť toasty alebo ho môžete opiecť na domácej masti a potrieť cesnakom. Opražený chlieb nakrájaný na kocky sa dajú využiť ako závarka do polievky. Klasika je chlebík vo vajíčku. Suché rožky sú vhodné na strúhanku, z gumených sa dá „vyrobiť“ napríklad jablková žemľovka. Tá je výborná aj z vianočky.

Vyskúšajte aj rôzne mäsové nátierky. Môžete na ne využiť všetky druhy tepelne upraveného mäsa. Výborné je aj uvarené údené. Nakrájate ho na drobno a v mixéry rozsekajte. Stačí pridať trochu masla, syr, horčicu a dochutiť korením.

Už pri príchode z obchodu by ste mali vedieť, že zo zväzku petržlenu nevyužijete všetku vňať. Tú stačí nasekať a zamraziť. Podobne postupujte aj pri kôpri či iných bylinkách. Ani nedopité víno nemusí skončiť v kanáli. Stačí ho naliať do tvorítka na ľad. Využiť sa dá napríklad pri príprave mäsa.  Podobne môžete spracovať aj polievkový vývar.