Je tu obdobie najchutnejšej bryndze v roku!

Reč je o slovenskom fenoméne, ktorý nám závidia mnohé krajiny po celom svete, o slovenskej bryndzi. Bryndza je unikátom našej prírody najmä vďaka tomu, že si zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka, pričom sa v nej počas procesu zrenia množia takzvané dobré baktérie mliečneho kvasenia – probiotiká. V jednom grame pravej ovčej bryndze nájdete až miliardu mliečnych baktérií (čo je 100- až 1000-násobne viac ako v bežných jogurtoch či acidofilnom mlieku). Okrem toho je bryndza bohatým zdrojom kvalitných bielkovín a minerálov, najmä vápnika, fosforu a draslíka. Ak ste niekedy počuli názor, že je v bryndzi veľa cholesterolu, je potrebné podotknúť, že ovčí tuk obsahuje hlavne mastné kyseliny s krátkym a stredne dlhým reťazcom, ktoré nie sú rizikové z hľadiska zvyšovania hladiny cholesterolu v krvi.

Prečo jesť bryndzu?

• pôsobí priaznivo na kvalitu kostí
• znižuje krvný tlak
• má probiotické účinky
• obsahuje vysoké množstvo bielkovín

Bryndza a jej história

Strediskom výroby bryndze a syrov bol od 17. storočia región Liptova. Od tohto času sa bryndza stala veľmi rýchlo obľúbeným syrovým produktom, ktorý sa postupne stával súčasťou slovenského jedálnička. To však neplatilo pre najchudobnejšiu vrstvu obyvateľstva, keďže bryndza patrila k relatívne drahým produktom, ktoré si nemohol každý dovoliť. Pôvodne mala bryndza podobu tvrdého syra, predajca ju rezal nožom a vážil na mincieri. K zásadnému obratu v rámci štruktúry bryndze a jej premeny z tvrdého syra na mäkkú a roztierateľnú hmotu došlo až na konci 19. storočia. Približne v tom čase vynašiel obchodník z Detvy technológiu na výrobu mäkkej bryndze, ktorú vtedajšie obyvateľstvo prijalo pozitívne.

Ako sa bryndza vyrába dnes?

Základnou zložkou bryndze je čerstvé ovčie mlieko, z ktorého sa prídavkom syridla (enzýmov zrážajúcich mliečne bielkoviny) pripraví takzvaný ovčí hrudkový syr. Tento hrudkový syr sa necháva 7 – 8 dní zrieť. Po dozretí a očistení od zaschnutej kôry sa syr lisuje v špeciálnych vaniach. Zlisovaná hmota sa následne drví, melie, solí a mieša do rovnorodej podoby. Výsledkom tohto procesu je syr s približne 50 % podielom tuku v sušine.

Bryndzu delíme na letnú, ktorá sa vyrába z čerstvého mlieka, a zimnú, vyrábanú z hrudkového ovčieho syra z letnej sezóny, ktorý je uchovávaný v sudoch. Zimná bryndza je charakteristická prídavkom kravského mlieka a väčšinou je o niečo menej lahodná a viac slaná, pretože sa konzervuje soľou. Letná bryndza je všeobecne považovaná za zdravšiu, pretože ovce sa pasú na lúkach, ktoré sú v tom období v plnej sile a pastva obsahuje vitamíny, ktoré sa prenášajú aj do mlieka. Ak patríte k milovníkom bryndze aj vy, určite viete, že práve v tomto období nájdete na pultoch obchodov tú najlepšiu a najchutnejšiu bryndzu z celého roka. Bryndza, ktorú si kúpite v neskorej jari, má nezameniteľnú maslovú chuť práve preto, že sa vyrába z čerstvo nadojeného mlieka oviec pasúcich sa na lúkach s dostatkom vlahy, trávy a byliniek s najväčším množstvom živín.

Možnosti využitia bryndze pri príprave jedál sú naozaj pestré. Existuje množstvo chutných receptov, stálicami slovenskej kuchyne sú najmä bryndzové halušky, nátierky či bryndzová polievka známa ako demikát. Bryndzu však môžeme využiť aj kreatívnejším spôsobom, a to napríklad ako súčasť jarných šalátov, zapečenú v cestíčku či ako výbornú plnku do múčnych i mäsových jedál. Fantázii sa medze nekladú, preto pri najbližšom nákupe na bryndzu určite nezabudnite!